Fond, pre ktorý už padol minister SNS Izák,
pomohol obchodníkovi s realitami.
BRATISLAVA, BANSKÁ BYSTRICA.
Ministerstvo životného prostredia rozdáva státisíce eur za zvláštnych okolností
aj niekoľko týždňov pred plánovaným zrušením. Ministerská organizácia
Environmentálny fond priklepla v apríli šesť dotácií v celkovej hodnote 566-tisíc
eur neznámemu občianskemu združeniu Eko-budúcnosť z Banskej Bystrice.
Sumu, o ktorej sa môže iným mimovládnym environmentálnym organizáciám len snívať, získalo združenie bez internetovej stránky, zverejneného kontaktu či kontaktnej osoby. Žiadne meno nemá dokonca uvedené ani v registri občianskych združení na stránke ministerstva vnútra. Podľa registra vzniklo pred rokom a pol a sídli v rodinnom dome na banskobystrickom sídlisku Uhlisko.
zabezpečenie ochrany hniezdisk vybraných dravcov na
Slovensku – 80-tisíc eur;
ekologické
nároky vydry riečnej v územiach európskeho významu – 76-tisíc eur.
Environmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia
Vzdelávaním k rozvoju v Banskobystrickom kraji – 100-tisíc
eur.
Vzdelávaním k rozvoju v Žilinskom kraji – 100-tisíc eur.
Poznaj a využívaj obnoviteľné zdroje energie v Žilinskom
kraji – 100-tisíc eur.
Poznaj a využívaj obnoviteľné energie v Banskobystrickom
kraji – 110-tisíc eur.
Eko-budúcnosť má za státisíce eur chrániť hniezdiská
dravcov, pomáhať vydre riečnej a prednášať o rozvoji a využívaní obnoviteľných
zdrojov. Neúspešne žiadalo aj o 27-tisíc eur od ministerstva kultúry na projekt
Irán do Korán.
Riaditeľ najväčšej environmentálnej organizácie na
Slovensku Greenpeace Juraj Rizman hovorí, že za pol milióna eur by dokázali
financovať celoslovenské projekty a kampane na viac ako dva roky.
Rizman, ktorý pôsobí v environmentálnej oblasti takmer dvadsať rokov, o združení Eko-budúcnosť nikdy nepočul. „Udelenie viac ako polmiliónového grantu neznámej organizácii v čase, keď štát dlhodobo nedokáže nájsť zdroje na podporu environmentálnej výchovy a ekologických aktivít mimovládneho sektora, je viac ako podozrivé,“ hovorí.
Suma na
roky činnosti
„Štyristotisíc eur na vzdelávacie projekty je
nepredstaviteľná suma. Za to by sme dokázali robiť environmentálne vzdelávanie
dva roky v dvoch krajinách,“ hovorí aj Juraj Hipš zo združenia Živica. „Neviem
si predstaviť, ako je možné dostať sa k takejto sume. Asi len cez známych a
dobré kontakty.“
Vysokej sume pre neznáme združenie sa čuduje aj Lucia
Deutschová z Ochrany dravcov. „Dravce si vyžadujú hlboké znalosti a odborníkov.
V brandži sme vyše tridsať rokov, ale o Eko-budúcnosti sme nikdy nepočuli,“
povedala.
V rodinnom dome na Uhlisku už niekoľko dní nikto neotvára
dvere. Na rovnakej adrese sídli spoločnosť Realmaster, ktorá stojí za
plánovanou výstavbou polyfunkčného komplexu v centre Banskej Bystrice za osem
miliónov eur. Jej spolumajiteľom je Bystričan Jozef Stanko, ktorý obchoduje s
nehnuteľnosťami. Stanko pre SME potvrdil, že šéfuje aj združeniu Eko-budúcnosť.
Na otázky, ktoré žiadal písomne, však neodpovedal.
Odpovede poslal len štátnej agentúre TASR. Tvrdí, že
nebude mať problém vydokladovať použitie peňazí. Niektoré z projektov už
spustil, každý spolufinancuje piatimi percentami.
Pre
dotácie už minister padol
Environmentálny fond mal problém s dotáciami už v
minulosti. Mimovládky sa k peniazom takmer nedostanú, fond väčšinu odklepne
obciam a štátnym organizáciám. V roku 2008 pre dotácie odvolali prvého ministra
životného prostredia za SNS Jaroslava Izáka.
Fond vtedy dal pol milióna korún na modernizáciu rodinného
domu poslancovi SNS Jozefovi
Ďuračkovi či riaditeľovi štátnych lesov Jozefovi
Minďášovi (nominant HZDS).
Dotáciu získala aj svokra vedúcej služobného úradu ministerstva Mária
Flimelová.
Medveď
mlčí
K podozrivým dotáciám pre združenie Eko-budúcnosť sa súčasný
minister Jozef Medveď (Smer) odmietol vyjadriť. Jeho hovorkyňa nás odkázala na
Environmentálny fond, hoci konečné slovo pri prideľovaní dotácií má podľa
zákona minister. Medveď tiež pochádza z Banskej Bystrice, Stanka vraj nepozná.
Riaditeľ envirofondu Roman Kováč odpovedal na otázky
všeobecnými frázami, podľa ktorých všetko prebehlo „v zmysle zákona“.
-----------------------------------------------------------------------
Ako vláda plní sľub bojovať proti korupcii a veľkej ekonomickej kriminalite
Čo sľúbili: (SMER si kladie za cieľ)
Trpezlivo a razantne odhaľovať a postihovať veľké prípady ekonomickej
kriminality a politickej korupcie, aby sa ľuďom vrátila dôvera v spravodlivosť
a rovnosť pred zákonom.
Zdroj:
Volebný program SMER-u, december 2005
Znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a
správneho konania bude (vláda) vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru pre
korupciu.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia
pozitívne. Obmedzenie priestoru pre korupciu a boj proti veľkej ekonomickej
kriminalite podporia dôveru ľudí v právny štát a zefektívnia tak fungovanie
spoločnosti.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Na Slovensku sa podľa
vnímania ľudí i medzinárodných hodnotení korupcia rozmáha. Podľa Svetového
ekonomického fóra (WEF) sa Slovensko vo vládnej korupcii prepadlo zo 76. miesta
v roku 2006 na 127. miesto v roku 2009, čím sa zaradilo medzi najhoršie
hodnotené štáty sveta. Index Transparency International ukázal, že po mierne
pozitívnom vývoji sa v roku 2009 vnímanie korupcie dramaticky zhoršilo.
Slovensko dnes dosahuje skóre 4,5 (na stupnici od 0 do 10), čo je horšie ako
4,7 v roku 2006. O tom, že vláda nevytvorila podmienky pre obmedzovanie
priestoru pre korupciu, svedčia aj desiatky medializovaných káuz korupcie a
klientelizmu vo verejnej sfére. V reakcii na sériu škandálov vláda dvakrát
novelizovala zákon o verejnom obstarávaní a vymenila viacerých ministrov.